Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický
18.03.2021 Celý región
Letohrad/Bratislava
18. marca (TASR) - Život a dielo spisovateľa, publicistu, novinára a
diplomata Petra Jilemnického sú aj napriek jeho českému pôvodu bytostne
spojené so Slovenskom. Bol jedným z prvých, ktorý do slovenskej
literatúry uviedol princípy socialistického realizmu. Ten sa odrazil v
jeho románoch Pole neorané (1932), Kus cukru (1934), alebo v poviedkovej
zbierke Kompas v nás (1937). Od narodenia Petra Jilemnického, ktorý ako
učiteľ pôsobil na viacerých miestach Slovenska, uplynie vo štvrtok 18.
marca 120 rokov.
Peter Jilemnický sa narodil 18. marca 1901 Kyšperku (dnes Letohrad) v rodine rušňovodiča. Mal dvoch súrodencov, brata a sestru. Základne vzdelanie nadobudol v rodnom Kyšperku a v obci Červená voda. Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1916 - 1919 na poľnohospodárskej škole v Chrudimi.
V roku 1919 prišiel prvýkrát na Slovensko, keď začal študovať na učiteľskom ústave Leviciach, na ktorom aj maturoval v roku 1921. Po maturite sa vrátil do Čiech a pôsobil ako učiteľ vo Verměroviciach. Maturita na slovenskom učiteľskom ústave mu umožnila vrátiť sa na Slovensko, kde chcel pracovať ako učiteľ. Najprv však absolvoval základnú vojenskú službu vo viacerých slovenských posádkach.
Jilemnického prvým učiteľským pôsobiskom na Slovensku bol Svrčinovec na Kysuciach (1923 - 1925), kde spoznal ťažkú sociálnu situáciu ľudí, čo sa odrazilo aj v jeho prózach. V roku 1925 zmenil učiteľské pôsobisko a do roku 1926 učil v Čadci.
V rokoch 1926 - 1928 žil v Sovietskom zväze, kde učil v Pavlovke a bol frekventantom Štátneho ústavu žurnalistiky (GIŽ) v Moskve. Po návrate do Československa pôsobil ako redaktor denníka Pravda v Ostrave. V roku 1929 prišiel opäť na Slovensko do Trnavy a vrátil sa k učiteľskému povolaniu. Okrem Trnavy učil v Šajdíkových Humenciach, Kostolci, Záskalí a vo Svätom Jure. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa musel zo Slovenska vysťahovať do Protektorátu Čechy a Morava a v rokoch 1939 - 1942 pracoval ako pedagóg Litomyšli, Poříčí a v Budislavi.
Zapojil sa do protifašistického odboja, bol členom ilegálnej komunistickej odbojovej skupiny. V roku 1942 ho zatklo gestapo a do roku 1945 bol väzňom vo viacerých nacistických pracovných táboroch.
Po skončení druhej svetovej vojny pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, roky 1947 a 1948 strávil ako delegát Slovanského výboru v Belehrade. V roku 1948 sa stal kultúrnym atašé na československom veľvyslanectve v Moskve.
Peter Jilemnický knižne debutoval v českom jazyku v roku 1921 prózou Devadesátdevět koní bílých. Po dráme Štrajk z roku 1925, nasledoval prvý román v slovenčine Víťazný pád (1929), v ktorom zachytil ťažkú sociálnu situáciu na Kysuciach. Tento román napísal ešte v duchu poetizmu a expresionizmu. Pod vplyvom členstva v skupine DAV, komunistických ideí a hlavne pobytu v Sovietskom zväze sa výrazne zmenila jeho tvorba. Prejavilo sa to v propagandistických reportážach Dva roky v kraji Sovietov (1929) a v románe Zuniaci rok (1930), v ktorých až nekriticky obhajoval boľševický systém stalinizmu.
Metódu socialistického realizmu, ktorý ako jeden z prvých uviedol do slovenskej literatúry, využil zasa v románoch Pole neorané (1932) a Kus cukru (1934) a v poviedkovom súbore Kompas v nás (1937). Hrdinovia jeho próz hľadali východisko z ťaživej hospodárskej a sociálnej situácie prostredníctvom komunistického hnutia. Dramatické udalosti z obdobia protifašistického odboja, ktorého bol súčasťou, zobrazil v povstaleckom románe Kronika (1947). Venoval sa aj publicistike, písal politicky motivované články uverejňované v komunistických novinách a časopisoch.
Peter Jilemnický zomrel 19. mája 1949 vo veku len 48 rokov, počas diplomatického pôsobenia v Moskve.
Peter Jilemnický sa narodil 18. marca 1901 Kyšperku (dnes Letohrad) v rodine rušňovodiča. Mal dvoch súrodencov, brata a sestru. Základne vzdelanie nadobudol v rodnom Kyšperku a v obci Červená voda. Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1916 - 1919 na poľnohospodárskej škole v Chrudimi.
V roku 1919 prišiel prvýkrát na Slovensko, keď začal študovať na učiteľskom ústave Leviciach, na ktorom aj maturoval v roku 1921. Po maturite sa vrátil do Čiech a pôsobil ako učiteľ vo Verměroviciach. Maturita na slovenskom učiteľskom ústave mu umožnila vrátiť sa na Slovensko, kde chcel pracovať ako učiteľ. Najprv však absolvoval základnú vojenskú službu vo viacerých slovenských posádkach.
Jilemnického prvým učiteľským pôsobiskom na Slovensku bol Svrčinovec na Kysuciach (1923 - 1925), kde spoznal ťažkú sociálnu situáciu ľudí, čo sa odrazilo aj v jeho prózach. V roku 1925 zmenil učiteľské pôsobisko a do roku 1926 učil v Čadci.
V rokoch 1926 - 1928 žil v Sovietskom zväze, kde učil v Pavlovke a bol frekventantom Štátneho ústavu žurnalistiky (GIŽ) v Moskve. Po návrate do Československa pôsobil ako redaktor denníka Pravda v Ostrave. V roku 1929 prišiel opäť na Slovensko do Trnavy a vrátil sa k učiteľskému povolaniu. Okrem Trnavy učil v Šajdíkových Humenciach, Kostolci, Záskalí a vo Svätom Jure. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa musel zo Slovenska vysťahovať do Protektorátu Čechy a Morava a v rokoch 1939 - 1942 pracoval ako pedagóg Litomyšli, Poříčí a v Budislavi.
Zapojil sa do protifašistického odboja, bol členom ilegálnej komunistickej odbojovej skupiny. V roku 1942 ho zatklo gestapo a do roku 1945 bol väzňom vo viacerých nacistických pracovných táboroch.
Po skončení druhej svetovej vojny pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, roky 1947 a 1948 strávil ako delegát Slovanského výboru v Belehrade. V roku 1948 sa stal kultúrnym atašé na československom veľvyslanectve v Moskve.
Peter Jilemnický knižne debutoval v českom jazyku v roku 1921 prózou Devadesátdevět koní bílých. Po dráme Štrajk z roku 1925, nasledoval prvý román v slovenčine Víťazný pád (1929), v ktorom zachytil ťažkú sociálnu situáciu na Kysuciach. Tento román napísal ešte v duchu poetizmu a expresionizmu. Pod vplyvom členstva v skupine DAV, komunistických ideí a hlavne pobytu v Sovietskom zväze sa výrazne zmenila jeho tvorba. Prejavilo sa to v propagandistických reportážach Dva roky v kraji Sovietov (1929) a v románe Zuniaci rok (1930), v ktorých až nekriticky obhajoval boľševický systém stalinizmu.
Metódu socialistického realizmu, ktorý ako jeden z prvých uviedol do slovenskej literatúry, využil zasa v románoch Pole neorané (1932) a Kus cukru (1934) a v poviedkovom súbore Kompas v nás (1937). Hrdinovia jeho próz hľadali východisko z ťaživej hospodárskej a sociálnej situácie prostredníctvom komunistického hnutia. Dramatické udalosti z obdobia protifašistického odboja, ktorého bol súčasťou, zobrazil v povstaleckom románe Kronika (1947). Venoval sa aj publicistike, písal politicky motivované články uverejňované v komunistických novinách a časopisoch.
Peter Jilemnický zomrel 19. mája 1949 vo veku len 48 rokov, počas diplomatického pôsobenia v Moskve.
www.ZIVOTPO.sk
